ro13

"Telo si našťastie pamätá aj to, čo myseľ zabudla."

strach

Na úvod sa chcem poďakovať Rovene za všetko, čo som síce z väčšej časti vedela a cítila, ale nechápala? NIe! Skôr nechcela chápať a prispustiť! Lebo je jednoduchšie klamať sám seba, ako byť k sebe úprimný. A prečo? Lebo ma ovládal strach! Čiže všetky problémy, či už zdravotné, alebo sociálne spočívali v strachu! Keďže som úprimný a priamy človek, tak som začala byť aj úprimná sama k sebe. Idem po ceste sebapoznania a učenia sa. A verte, či neverte, cesta je ťažká, plná prekážok, ale kráča sa mi po nej oveľa ľahšie, ako pred pár rokmi. Skrátka jedinečnosť a osobitosť každého z nás je v tom, že máme možnosť každý sa sám rozhodnúť. A ja som sa rozhodla žiť tak, ako ja chcem, robiť to čo chcem a ako to cítim. To ma robí silnejšou, šťastnejšou a spokojnejšou. Potom môžem tieto pozitívne energie posúvať ďalej, vždy podľa zváženia. Ak niekto nechce, je ich zbytočné míňať lebo sú ďalší, ktorí chcú. Môj krátky príbeh o dlhej ceste ukončím mottom: "Urobiť vec, ktorej sa bojíme, je prvý krok k úspechu." - M. Gándhí

ro13 v2

"Prítomnosť je jediná skutočná chvíľa."