gg

"Ľudský systém je riadený tajomnou prítomnosťou, ktorá sa volá dych života."

Kraniosakrálna terapia - dych života

Keď som sa prvýkrát stretla s kraniosakrálnou terapiou, netušila som, o čo ide. Jeden z mojich učiteľov ma zasvätil do tejto krásnej terapie. Pamätám si prvý zážitok, keď som si ľahla na stôl, zatvorila som si oči, uvoľnila som celé telo, vydýchla som celý deň a bolo veľmi príjemné, že v ten moment držal moju hlavu vo svojich rukách. Tie prvé minúty som sa pristihla pri tom, že ma prepadli myšlienky - hmmm, čo sa vlastne bude diať a ako mi toto môže pomôcť? Práve som bola v náročnom období života, keď sme sa s manželom rozchádzali a cítila som, že je toho na mňa veľa. Dôverovala som človeku, ktorý ma vzdelával v tom čase a na tom vlastne stojí celý úspech terapie.

Dôvera je základ každého vzťahu a aj vo svojej práci cítim, že ak mi niekto zverí do rúk seba a svoj dych života, tak tú dôveru spolu máme a je to pre mňa zatiaľ najintenzívnejší zážitok. Ale vrátim sa k svojej prvej, na vlastnom tele zažitej terapii. Tak som opustila tieto myšlienky a len som si všímala svoj dych. Celé je to veľmi ťažko opísateľné a ako povedal Lao-c - slová v jeho prítomnosti zlyhávajú. Približne po hodine som otvorila oči a všetko bolo nejako inak. Ak by som to mala bližšie rozviesť, tak som sa cítila pokojnejšia, menej unavená, zrelaxovaná. V hlave som mala menej myšlienok, problémy sa v tej chvíli zmenšili, telo som mala príjemne uvoľnené. Určite tých pocitov bolo ešte nespočetne veľa, ale po tak dlhej dobe si ich neviem už presne vybaviť. Terajšie zážitky pri kraniosakrálnej terapii sú už oveľa živšie a pripisujem to hlavne dlhodobej práci s telom.


Dych života

Ľudský systém je riadený tajomnou prítomnosťou, ktorá sa nazýva dychom života. Dych života a jeho neomylná potencia sa posledné roky presunula od analýzy a mechanickej techniky k orientácii na vrodené sily, ktoré uľahčujú uzdravenie. 

Ozveny dychu života môžeme nájsť v mnohých duchovných tradíciach. Ako duch svätý alebo posvätný duch v kresťanskej tradícii je dych života božským zámerom tvorby v akcii. Pôsobí ako prostredník medzi potenciálom tvorenia a tým, čo je tvorené. V budhizme sa môže nazývať bódhičitta alebo rigpa, dokonalé čisté prítomné vedomie, ktoré večne prejavuje súcit a vzájomnú prepojenosť. V budhistickej tradícii je jeho prítomnosť pociťovaná ako neohraničené stavy vedomia nazývané brahma viháry: súcit, láskavosť, vyrovnanosť a radostnosť. Jeho prítomnosť je možné precítiť tak, že človek pociťuje hrejivosť, milujúcu láskavosť a hlbokú prepojenosť so všetkým živým. V taoisme sa dá jeho prítomnosť pripodobniť veľkému tai čchi - žiare, ktorá vytvára sily života a prepája všetko s tao a pôsobí v celistvosti priestoru.

Prúdením dychu života je svetlo a vibrácie, a ako sa jeho zámery prejavujú, priestor je obklopený, aby vytvoril formu. Toto je jasne vidieť v rannom štádiu u embrya, ktoré doslova obklopuje svoje telesné priestory pri embryonálnom procese ohýbania.

Kraniálny rytmický impulz

Tento impulz alebo kraniálny rytmus sa prejavuje rýchlosťou zhruba 8 - 14 cyklov za minútu. Ide o zložitý podmienený rytmus, ktorý vyjadruje historické formy a aktiváciu nervovej sústavy. Je ľudským výtvorom nevyriešených prežitkov, traumy, podmieňujúcich síl, vzorcov v systéme a vo svojom prejave je vysoko variabilný. V prvom rade je prejavom podmienok nášho života, pretože tieto podmienky musia byť nejako uspokojené a vystredené. Je to povrchný rytmus, ktorý sa vytvára, keď prílivová potencia pôsobí na vycentrovanie nevyriešených interných síl traumy, toxínov, patogénov a zážitkov všeobecne. Kraniálny rytmický pulz je úroveň vnímania, na ktorej sa môžu účinky a afekty, ako je tkaninový odpor, nahromadenie tekutín, emočný náboj, stres, trauma a psychologické procesy, vnímať ľahšie ako základné prílivové sily, ktoré ho riadia.

Môžeme ho prirovnať k prílivu a odlivu oceánu, k premenlivým tvarom vĺn na hladine oceánu, ktoré sa utvárajú, keď príliv naráža na odpor zeme a pohyb podmienených vetrov nad sebou. Je teda vlnou, ktorá sa nesie na hlbších prílivových pohyboch a nie je prílivovým javom. Akákoľvek nevyriešená sila, ktorú systém zadržiava (napríklad nevyriešenú traumu alebo toxíny), budú nejakým spôsobom pôsobiť na kraniálny rytmický pulz. Kraniálny pulz mení vtedy svoj rytmus, tón aj tempo.

Korene Kraniosakrálnej terapie

Andrew Taylor Still (lekár, osteopat) povedal: "Od svojho narodenia som bol vychovávaný rešpektovať a dôverovať liečivej moci farmakologickým preparátom, viac-menej po niekoľkoročnej praxi, ktorú som vykonával v úzkom súlade s diktátom najlepších lekárskych autorov a v rámci konzultácií s predstaviteľmi najrôznejších škôl, sa mi nepodarilo pomocou liekov dospieť k vytúženým výsledkom. Ocitol som sa tvárou tvár zisteniu, že medicína nie je nedôveryhodná, ale môže byť aj nebezpečná."

Osteopatické lekárstvo, odbor, z ktorého kraniosakrálna terapia vzišla, je odkazom pretechnologickej éry, v ktorej palpácia tkanív predstavovala základný vedecký spôsob diagnózy a liečby zdravia a chorôb, a teda obnovením pôvodného mechanického lekárstva používaného v miliónoch podobách kultúrami siahajúcimi od afrických a juhoamerických kmeňov po ostrovné národy tichomoria a európskych ľudových liečiteľov.

Manuálne lekárstvo má dlhú a významnú históriu tiež v západných kultúrach. Osteopatia sa na človeka a jeho zdravie pozerá ako na celok. Zakladateľom osteopatie bol Andrew Taylor Still (1828-1917) a bol vo svojom čase zatracovaný, pretože odmietal predpisovať toxické lieky a namiesto liekov používal terapiu založenú na manipulácii s kosťami. Jeho myšlienka bola založená na mechanickom pôsobení tela tak, aby umožňovalo obehovému a nervovému systému hladké fungovanie a privádzanie prirodzenej liečivej sily do celého tela. V rozvíjaní jeho názorov pokračoval William Sutherland (1873-1954), ktorý predstavil primárny respiračný mechanizmus a tiež techniku, ktorá sa dnes nazýva kraniosakrálna terapia.

Sutherland vo svojej teórii zmienil, že kraniálne (lebečné) kosti sa pohybujú, čo bolo v jeho dobe absolútne neprijateľné. Keďže sa celé generácie anatómov učili, že kĺby lebky sú pevne spojené a nepohyblivé, lekári medicíny odmietali možnosť kraniálneho pohybu. Americký lekár MUDr. John E. Upledger (1932-2012) spozoroval pri neurochirurgickej operácii drobné pulzovanie a na základe dlhoročných pozorovaní dospel k názoru, že ak pacient trpí rôznymi ochoreniami, je to preto, že tekutinový systém nefunguje správne. Po jeho ovplyvnení dôjde opäť k jeho vyváženiu a zlepšia sa funkcie hormonálneho a nervového systému, ktoré spolu súvisia.

Dnes je kraniosakrálna terapia významným doplnkom v liečbe mnohých ochorení a čoraz viac lekárov, ktorí sa úprimne zaujímajú o celostný prístup liečenia ochorení, začína dôverovať jej sile.


Kosti, membrány, myofacie, z krvi vznikajúce tekutiny a nervový systém na seba vzájomne pôsobia a vytvárajú tak súvislú inteligentnú, samoregulujúcu mozgomiešnu sieť, ktorá podčiarkuje všetok psychický a somatický život. Cez vrstvy tejto siete sa dá preniknúť a je možné liečiť vymedzené neurózy a traumy. 

V terapii sa pokúšame nasledovať myofasciálnu mozgomiešnu sieť k presným obsahom histórie momentov katexie (uvoľnenie psychickej energie) - alebo k funkčným replikám takýchto lokalít - v ktorých došlo k uloženiu a zablokovaniu choroby, niekedy embryologicky, niekedy vplyvom pôrodnej traumy a niekedy nie úplne spracovaných telesných a emočných udalostí. Táto "energetická" cysta predstavuje niekoľkovrstvové zauzlenie fyzickej a psychospirituálnej energie pôsobiacej na viscerálnej a neuromuskulárnej úrovni. Svoje obmedzujúce účinky fasciálne prenáša po celom tele.

Organizmu hovorí, čo sa deje, a jeho nasledovanie bez predsudkov k vlastnému prirodzenému záveru je, bohužiaľ, vo svete medicíny vzácne.

Účinky terapie

Za najsilnejšie sú považované účinky kraniosakrálnej terapie na funkciu centrálneho nervového systému a na funkciu vnútorných orgánov prostredníctvom autonómneho nervového systému. Ostatné oblasti úspechu zahŕňajú mozgovú obrnu, záchvatové ochorenia, depresívne reakcie, menštruačné dysfunkcie, motorické dysfunkcie, strabizmus, rôzne bolesti hlavy, chronické bolesti, chronický únavový syndróm, stres, nespavosť, migrénu, epilepsiu a mnohé iné.

 

 

 

 

 


4. 3. 2020 Predvolený administrátor

gg v2

"To najdôležitejšie je zväčša neviditeľné."