kameneg

"Vytvárajme možnosť cítiť niečo, čo je pre nás dostupné."

Joga v terapii

Zámerom tohto článku má byť moja snaha sprostredkovať čo najjasnejšie a čo najdostupnejšie to, čo považujem v joge za to najdôležitejšie a zároveň to najnáročnejšie smerom k nám samotným. Ak sa mi to nepodarí, tak je to zrejme len dôvod, že sa navzájom nepočujeme. Tým pádom je úplne v poriadku, ak si zvolíte svoju vlastnú cestu a svoje vlastné učenie rovnako, ako som sa rozhodovala ja v čase hľadania samej seba v tomto veľkom svete plnom možností a ponúk.

Počas života som prešla rôznymi spôsobmi vzdelávania a od veľa pre mňa v tom čase významných ľudí som čerpala všetko, čo som potrebovala k uvedomeniu si, že to najúprimnejšie, najpravdivejšie, najintenzívnejšie, najcelistvejšie, zároveň najviac bolestivé, najviac oslobodzujúce a najrýchlejšie je učenie sa prostredníctvom nášho tela. V našom tele je uložené nespočetné množstvo spomienok, zážitkov a tráum. Ak si dovolíme spojiť sa s nimi, tak pochopíme identity, ktoré nás v živote ovplyvňujú a preberajú moc nad tým, čo skutočne cítime a potrebujeme k zdravému, naplnenému a radostnému životu.

Ako môže joga dopĺňať proces psychoterapie?

Prax jogy sa pre mňa stala zdrojom nádeje a liečenia. Ako mnoho klientov, s ktorými pracujem, tak aj ja som našla v joge fyzické, psychologické a emočné východisko. Moja osobná cesta sa zároveň stala aj neoddeliteľnou súčasťou praxe pri spoločnej práci s klientmi. Keď som si uvedomila zásadné účinky jogy na svoje emocionálne prežívanie a uzdravovanie, začala som sa zaujímať o to, ako by mohla pomôcť zlepšiť celkové prežívanie, zdravie a posttraumatické uzdravovanie. 

Narastajúci počet literatúry dokazuje úspešnosť a prospešnosť jogy pri viacerých zdravotných problémoch (cukrovka, rakovina, skleróza multiplex...) a mentálnych problémoch (depresia, úzkosť...). Joga ako kombinácia fyzických polôh, kontrolovaného dýchania a cielenej pozornosti a všímavosti pôsobí priamo aj na symptómy v liečbe traumy zámerným používaním tela. 

Cieľom jogovej terapie je predovšetkým kultivovať uvedomenie si prepojenosti mysle a tela a budovať sebaregulačné schopnosti. Zameriava sa tým na spôsoby rozpoznania zdroja zdravotných a mentálnych problémov. Integrácia zameranej pozornosti s fyzickými pozíciami a sústredeným dýchaním zlepšuje kapacitu pre uvedomovanie si prítomného okamihu. Zvyšujeme schopnosť a ochotu všímať si, ako sa cítime v tele a zároveň si vytvárame väčšiu toleranciu voči emočným stavom a telesným vnemom. Tie môžeme prežívať pre nás bezpečným spôsobom a nie cez objektív minulej traumy. Zvýšená schopnosť regulácie vnútorných stavov tiež zvyšuje pocit kontroly v živote a následne zvyšuje aj nádej pre nové možnosti v budúcnosti. 

Témy interpersonálneho fungovania (napr. izolácia, nedostatok dôvery, nezdravé hranice, strach...) a dlhodobé zranenia zo svojich pocitov (pocity hanby, viny, beznádeje a bezcennosti....) sa pri intenzívnejšom prepojení a prijatí samého seba stanú príjemnejšie a autentickejšie vo svojich vzťahoch, nastavení zdravých hraníc a prijatí seba samého. Zároveň sa v našom živote rozvíja silnejšie prepojenie so sebou a inými ľuďmi, získavame možnosti ako zachádzať so svojimi telami a uvedomíme si možnosť voľby smeru vo svojom živote.

Joga je prax, v ktorej prežívame proces, pokiaľ cítime odpojenie alebo disociovanie od prítomnej reality. Jogová terapia sa pre nás spoločne stane bezpečnou technikou pri akomkoľvek prežívaní a objavovaní čohokoľvek, čo sa deje. Je málo pravdepodobné očakávať úspešnosť akejkoľvek verbálnej terapie, pokiaľ sme odpojení od vnútorného prežívania. Žiadna intervencia, ktorá odoberie moc traumatizovanému človeku, nemôže napomôcť zotaveniu bez ohľadu na to, ako veľmi sa zdá, že je to v jeho najlepšom záujme.

V joge zdieľame spoločnú ideu - dozvedieť sa viac o sebe a o tom, čo znamená byť ľudskou bytosťou.

Význam tela v jogovej terapii

Zdravotné, mentálne problémy, trauma a ich dôsledky sú natoľko zabudované do osobnosti, že verbálna terapia nemá vždy ten najlepší efekt a zároveň ignoruje dôležitosť tela. V tele sa nachádza a manifestuje veľa utrpenia - sebanenávisť, hanba a strach. Preorientovanie na telo a vytvorenie "telesného pocitu" môže byť kľúčom k odomknutiu bolesti a priameho nasmerovania k liečeniu. To, čo cítime v tele práve teraz, je prinajmenšom tak dôležité ako to, čo si pamätáme z minulosti a čo o tom hovoríme. Kvalita založená na tele je pre celú jogovú terapiu veľmi dôležitá. Subjektívne prežívanie v tele je dôležitejšie ako externá idea, ako by mala vyzerať prax a očakávanie nejakého výsledku. 

Pri experimentovaní s možnosťami bez nátlaku zameriavame pozornosť na dôležité aspekty práce s telom prostredníctvom dychu a tréningu všímavosti na základe cítenia prežívania v tele (interocepcie) a spôsobe vyjadrovania.

Zmyslom práce je mať a uvedomovať si telesné prežívanie také, aké je práve teraz. Vybrať si, čo s tým robiť, keď ho cítime, a následne to preniesť do bežného života podľa vlastnej voľby. Splnomocnenie v kontexte jogovej terapie zahŕňa poskytnutie priestoru pre vlastné prežívanie bez pokynov zvonku.

Ako naše vzťahy s druhými ovplyvňujú náš vzťah k sebe samému?

V detstve, kedy sme bezmocní, úplne sa spoliehame na vzťahy s rodičmi a rodinou, aby vytvorili bezpečie, ktoré nám umožní prežitie a plné rozvinutie našej kapacity. Bez tohto bezpečného a stabilného vzťahu musí človek použiť všetku svoju energiu len na prežitie, a preto nakoniec obetuje dôležitú časť normálneho zdravého vývoja. Výsledok tohto kompromisu - obetovať zdravý vývoj kvôli prežitiu - bude dospievajúci alebo dospelý človek znášať devastujúcimi dopadmi, ktoré ovplyvnia jeho zdravie, telesnú a duševnú spokojnosť na mnohých úrovniach. Na základe našich ranných vzťahov používame mapu, podľa ktorej sa k sebe vzťahujeme celý život a utrpenie spojené so zanedbávaním a zneužívaním neustále pretrváva do nekonečna cez vzťah k sebe samému. Pokiaľ s tým niečo nespravíme.

Ak sa učíme vzdávať svojej sily prostredníctvom našich dysfunkčných vzťahov v rannom detstve, tak potom ďalej pokračujeme v opätovnom vytváraní tejto dysfunkcie vo vzťahu k sebe. Pokiaľ nadobudneme svoju vlastnú silu, integritu, dôveru a budeme nasledovať svoj vnútorný hlas pri prežívaní, rozhodovaní a konaní, tak sa vzťahy v našom živote stanú živšie, úprimnejšie, intenzívnejšie a vyživujúcejšie. Rovnako aj vzťah k sebe samému a životu ako celku. Vzťahy sa ako najdôležitejšia a najvýznamnejšia téma môžu na jednej strane javiť ako problém, no na strane druhej sa môžu pri ochote z našej strany stať tiež súčasťou riešenia.

Akonáhle sa cítime bezpečne vo svojej vlastnej koži, môžeme prijať kontakt s kožou niekoho iného.

s láskou Ro :-) 


17. 7. 2019 Predvolený administrátor

kameneg v2

"Srdce je kompas nášho bytia."